Právo na potrat neexistuje
Gudrun Kugler
 
Veľká komora Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) sa v súčasnosti zaoberá prípadom, ktorý ohrozuje dodatok írskej ústavy, ktorý chráni nenarodené deti od počatia. Ak súd rozhodne, že tento 25 rokov starý dodatok, prijatý na základe referenda, nie je zhodný s koncepciou ESĽP v oblasti ľudských práv, mohlo by sa tým zaviesť “právo na potrat”. Takýto rozsudok by mohol mať sprievodný efekt v 47 štátoch Rady Európy, najmä v Poľsku, Írsku a na Malte.*
 
Nepodľahnime nátlaku malej a radikálnej lobby! Právo na potrat neexistuje:

“Právo na potrat” porušuje ľudské práva:
→ Ľudské práva sú nedeliteľné – navzájom si neodporujú: ľudské právo neporušuje iné ľudské právo. Najzákladnejšie ľudské právo, právo na život, by bolo porušené, ak by sa zaviedlo “právo na potrat”.

“Právo na potrat” zneucťuje ľudské bytosti:
→ Tehotná žena hovorí o “svojom dieťati”, rodina smúti, ak nastane nechcené prerušenie tehotenstva; plod sa právne môže stať obeťou zločinu (ako je napríklad nepovolený potrat), oprávnenou osobou pri poistení alebo sociálnej pomoci, alebo dedičom majetku. Kto môže priznať “právo” zabiť najmladšieho člena rodiny?

“Právo na potrat” porušuje rovnosť:
→ Ľudské práva sú rovnaké pre všetkých – ale “právo na potrat” také nie je: Celkom jasne tu sú “rovnejší než ostatní” - tí, ktorí vykonajú potrat na “menej rovných”.

“Právo na potrat” porušuje mier:
→ Vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv (1948) sa píše, že “uznanie prirodzenej dôstojnosti a rovnakých neodňateľných práv všetkých členov ľudskej rodiny je základom slobody, spravodlivosti a mieru vo svete”: Pojem “všetkých členov ľudskej rodiny” nevyhnutne zahŕňa aj nenarodených. Čokoľvek iné vypovedá o ideologickej slepote. Takže “právo na potrat” porušuje mier.

“Právo na potrat” porušuje právny poriadok:
→ Ľudské práva by mali byť chránené zákonmi. Ak právo na život nebude chránené, alebo ak bude jeho pravý opak vyhlásený za “právo”, ako bude možné dôverovať štátu alebo medzinárodnému spoločenstvu? Právny poriadok sa stane poriadkom svojvôle a osobná bezpečnosť bude závisieť od politickej priazne.

Teda: dožadovanie sa “práva na potrat” ukazuje neúctu a opovrhovanie ľudskými právami!

 

Nasleduje niekoľko úvah na zamyslenie.

→ Nezáleží na tom, aké slová sa použijú v politickej debate: Potrat je vražda malej ľudskej bytosti s lakťami, prstami, bijúcim srdcom a jedinečnými odtlačkami prstov.

→ Nezáleží na tom, ako rýchla je táto procedúra: Zraňuje duše všetkých zúčastnených. Staráme sa o duše, rozsudok je však iba na Bohu.

→ Nech vás neprekvapí, že voči každej kritickej poznámke proti potratom sa zdvihne vlna odporu: Zvážte, že do diskusie o potratoch je tak či onak zainteresované veľké množstvo ľudí. Táto diskusia je jednou z najmenej čestných.

→ Nie, vybrať si život nie je “ne-cool”: Práve naopak – svedčí to o odvahe. Je to postoj, ktorý je zameraný do budúcnosti a zaslúži si ocenenie!

→ Hľadáme šťastie, keď sa rozhodujeme, či ukončíme život dieťaťa: Vybrať si potrat znamená vybrať si len domnelé dobro. Ukončenie života nenarodeného dieťaťa je konečné rozhodnutie. Ak sa zmení rebríček hodnôt u človeka – a stáva sa to bežne, s pribúdajúcimi životnými skúsenosťami – nie je už cesty naspäť.  Zmysel života je najlepší pro-life argument: Je to len nekonečný vyčerpávajúci boj o majetok? Prečo? Zamyslime sa nad našimi východiskami.

- - -
*Podrobnosti (ďakujeme Európskej sieti života (European Life Network) za toto zhrnutie):

Medzinárodné organizácie podporujúce potraty sa snažia presadiť potrat ako univerzálne ľudské právo. V súčasnosti je pred súdom Írsko, ale ohrozené sú všetky európske krajiny, ktoré majú zákony na ochranu nenarodených detí.

Írska ústava chráni právo na život nenarodených, a súčasný prípad ESĽP sa snaží toto zmeniť. Ak sa to podarí, dotknuté budú krajiny v celej Európe. Podnet pre tento prípad, známy ako “A, B a C v. Írsko”, bol podaný tromi ženami na popud Írskej asociácie pre plánované rodičovstvo (Irish Family Planning Association – IFPA). IFPA je pridružená k Medzinárodnej federácii pre plánované rodičovstvo (International Planned Parenthood Federation – IPPF), najväčšiemu zástancovi potratov na svete. Prípadný úspešný rozsudok by priniesol podobný efekt, ako rozsudok v prípade Roe v. Wade v Spojených štátoch amerických, ktorý spôsobil zrušenie všetkých obmedzujúcich zákonov proti potratom v Spojených štátoch uznaním práva na potrat. Írska ústava hovorí: “Štát uznáva právo na život nenarodených a, s ohľadom na rovnaké právo na život matky, zaručuje sa vo svojich zákonoch rešpektovať, a, pokiaľ je to možné, vo svojich zákonoch brániť a obhajovať toto právo.”

Výsledkom teda je, že írska ústava je podrobená skúške a princípy demokracie sú v ohrození. Rozhodnutie súdu by mohlo spôsobiť, že všetky členské štáty Rady Európy by boli nútené prehodnotiť svoje zákony.

Toto by sa dotklo aj Poľska a Malty. Oba tieto štáty priznávajú práva nenarodeným od počatia.

Ak chcete získať ďalšie informácie, pozrite si prosím verejné konanie z 12. septembra 2009: http://www.echr.coe.int/ECHR/EN/Header/Press/Multimedia/Webcasts+of+public+hearings/webcastEN_media?&p_url=20091209-1/en/

 

 

 

Drahí­ priatelia!

Kríž je SYMBOL EURÓPY!

Vzhľadom na nedávne udalosti vám chceme poskytnúť niekoľko argumentov k diskusii o zobrazovaní­ kríža na verejných miestach a vyzvať vás, aby ste využili túto príležitosť slovom i skutkom sa zastať Európy, ktorá neodmieta svoje korene. Iba takto náš kontinent zostane miestom, kde náboženská sloboda a tolerancia nie sú len rétorické frázy, ale realita života.

Dr. Martin Kugler

www.europe4christ.net

- * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - *

Zhrnutie možných argumentov: 12 téz

• Právo na náboženskú slobodu môže znamenať iba jej uskutočňovanie, nie oslobodenie od konfrontácie.  

• Význam „slobody vierovyznania“ nemá nič spoločné s vytváraní­m spoločnosti, ktorá je „bez vierovyznania“.

• Odstraňovanie symbolu kríža je rovnaký prehrešok, ako je pre ateistov jeho umiestňovanie. Prázdna biela stena je tiež prejavom ideológie, najmä, ak predtým po storočia prázdna nebola. „Hodnotovo neutrálny“ život je fikcia, ktorá sa často používa na účely propagandy.

• Údajné právo „nebyť konfrontovaný s náboženským obsahom“ nemôže by silnejšie ako právo slobodne praktizovať vieru.

• Štáty, ktoré podpí­sali Európsku konvenciu o ochrane ľudských práv, s určitosťou nechápali pojem „právo na slobodu vierovyznania“ ako „bez vierovyznania“.

• Právnici hovoria o „šikmej ploche“ (pozor, šmýka sa): Bráňte sa už od začiatku! Dnes sa inštitúcie zaoberajú ikonoklasticizmom, zajtra im bude prekážať retiazka s krížikom na mojom krku.

• Namiesto boja proti náboženskej neznášanlivosti sa bojuje proti náboženstvu samotnému, prostrední­ctvom jeho symbolov.

• Politické problémy sa nedajú riešiť bojom proti náboženstvu.

• Protináboženský fundamentalizmus nesie vinu na náboženskom fundamentalizme, ktorý vyprovokoval prostredníctvom netolerancie.

• Kresťanstvo sa vo svojej najhlbšej podstate tlačí­ von a nemôže byť odsunuté ako súkromná záležitosť ani nechať sa zamknúť do geta!

• Väčšina zasiahnutých ľudí­ by si chcela kríž ponechať! Okaté preferovanie záujmov jednotlivcov je aj problémom demokratickej politiky.

• Kríž je symbol Európy. Je to sí­ce náboženský symbol, znamená ale oveľa viac.

(Prosíme, pomôžte tlačiť a šíriť tieto informácie, s uvedení­m zdroja!)

  Martin Kugler

 

V roku 1960, keď sa viedenský kardinál Kronig prebral z kómy v bývalej Juhoslávii po vážnej dopravnej nehode, pozrel sa na stenu nemocničnej izby a uvidel obrázok Tita. Pre mladého arcibiskupa sa tento zážitok stal začiatkom vnútorného procesu, ktorý ho priviedol k zvláštnej solidarite s kresťanmi v komunistických krajinách. Nám môže obraz tejto situácie pomôcť objasniť nedorozumenie, s ktorým sa v dnešnej Európe robí­ politika. Je chybné domnievať sa, že skutočná náboženská sloboda prí­de, keď sa spoločnosť oslobodí­ od náboženstva, alebo v „diplomatickej“ reči: Sekularizmus je najlepší­ spôsob, ako môže štát vyjadriť svoju neutrálnosť. Tento omyl, v súčasnosti presadzovaný rozhodnutí­m Európskeho súdu pre ľudské práva, je založený na dvoch nesprávnych predpokladoch, ktoré by bolo ľahké vyvrátiť v rozumnej diskusii bez predsudkov:

• V prvom rade, reč o hodnotovo neutrálnom štáte je jednoducho naivná a je výsledkom ilúzie.

• Po druhé, aj predpoklad, že verejnosť bez akýchkoľvek prejavov náboženského života alebo náboženských symbolov by bola „tolerantnejšia“ alebo otvorenejšia slobode svedomia, než verejné námestie, kde sú povolené, alebo dokonca podporované prejavy náboženskej slobody.

Prvý predpoklad je vlastne takmer vtip: „hodnotovo neutrálny“ štát?

Proti podvodom a korupcii?

Proti xenofóbii a diskriminácii?

Proti ničeniu životného prostredia a sexuálnemu obťažovaniu na pracovisku?

Štát, ktorý zakazuje neonacizmus, povoľuje pornografiu, daňovo zvýhodňuje určité formy rozvojovej pomoci a iné nie... sú toto neutrálne hodnoty?

Niekto si z nás strieľa. Už Goethe bol proti nezmyselnosti slovného spojenia „liberálne myslenie“.

Myslenie by malo byť pokiaľ možno dobré, alebo správne a liberálny by mal byť náš postoj voči ľuďom s iným zmýšľaní­m. Reči o hodnotovo neutrálnom štáte môžem ako historik hodnotiť iba takto:

Je to pomerne oneskorená a prehnaná reakcia európskych intelektuálov na spojenectvo tróna a oltára z minulosti.

 

Druhý predpoklad naproti tomu musí­me brať vážne: veľký židovský právnik Joseph Weiler povedal na margo diskusie o zmienke o Bohu v európskej ústave: On, ako člen náboženskej menšiny, sa cí­ti lepšie v spoločnosti, ktorá rešpektuje svoje náboženské symboly, než v sekulárnej spoločnosti, ktorá odmieta svoje korene a dokonca horlivo bojuje proti všetkým prejavom viery. Žiada sa dodať: Odstránenie kríža z verejnej nemocnice a výsledné prázdne steny sú tiež symbolom, ktorý má svoju vlastnú symboliku a vysiela signály zomierajúcim pacientom, ktor­í na ne upierajú oči...

Samozrejme, že neveriaca matka školáka by mohla cí­tiť, že ju kríž v triede jej dieťaťa obťažuje. Je to však nevyhnutné. Mňa zasa môže obťažovať, že na každej rakúskej pošte vidí­m fotografiu rakúskeho prezidenta, ktorého som nevolil. Alebo, ak sa cestou do škôlky mojej dcéry musí­m pozerať na plagáty mesta Viedeň, ktoré boli platené z mojich peňazí­. Ovplyvňovanie, ideologické znaky, obrazy, aj sexistické, sú prí­tomné vždy a všade. Otázka znie iba, v akej forme a s akým obsahom. A do toho by mal štát zasahovať iba veľmi mierne. A ak už zasiahne, nemal by vydávať zákazy, ktoré uzatvárajú náboženstvo do geta. Kríž je v dnešnej dobe oveľa menej ako predtým znakom obmedzovania, je skôr symbolom identity a súdržnosti Európy. Preto chýbal nielen kardinálovi Konigovi v nemocničnej izbe v Juhoslávii. Rovnako by chýbal aj mne, a aj mojim neveriacim priateľom: na vrcholkoch Švajčiarskych Álp, na strechách burgundských kostolov a sanitkách červeného kríža. Pre kresťana je kríž prí­sľubom a tajomstvom. Ale pre Európu je to najúspešnejší­ a najlepší symbol všetkých čias. Mal by ostať viditeľný.

(Noviny Die Presse, 6. 11. 2009)  

Dr. Martin Kugler študoval históriu, politické vedy a komunikáciu. Je riaditeľom agentúry Kairos Consulting vo Viedni a konzultačnej agentúry pre neziskové projekty.

 

 

 

 Ďalšie informácie o tejto téme môžete nájsť v Liste pre Európu č. 16:

„Budeme žať opovrhnutie“ od kardinála Waltera Kaspera, prezidenta Pápežskej rady pre jednotu kresťanov, o kresťanskej symbolike:

www.europe4christ.net/fileadmin/media/pdf/english/Letter_for_Europe_16.pdf

 

 

 

Milí priatelia,

V európskych krajinách sú požiadavky malej, ale hlasnej homosexuálnej lobby diskutované s veľkou pozornosťou. Mnohí oceňujú dávanie homosexuálnych zväzkov na rovnakú úroveň s tradičným manželstvom. Z politického hľadiska tu okrem morálneho pohľadu vyvstávaju finančné a politické záležitosti tejto komunity. Prečo je to tak, že štát privileguje manželstvo? Nie preto, že by sa štát mal starať do vnútorného usporiadania domácnosti. Ale preto, lebo podpora, formovanie a vzdelanie jeho populácie v emocionálne stabilnom a morálne záväznom prostredí je nepostrádateľné pre existenciu a prosperitu štátu.

Často sa hovorí: Rovnosť áno – adopcia nie. Prvé robí druhým neuskutočniteľným. Rozhodnutie zo 16.11.2009 vykonané Komisiou pre právne záležitosti Parlamentného zhromaždenia Rady Európy volá po právnom uznaní partnerstva osôb rovnakého pohlavia a po možnosti adopcie pre homosexuálov v 47 členských štátoch, aby tak uspokojila zjavné potreby určitej skupiny osôb. Na blaho detí sa tu neberie ohľad. V takomto kontexte sa k deťom pristupuje ako k čisto spotrebnému tovaru. Pediatrička Dr. Christl R. Vonholdt pre nás sumarizuje desať dôvodov proti právu adopcie homosexuálnymi dvojicami.

Plné znenie textu o rozhodnutí Komisie pre právne záležitosti možno nájsť na stránke Rady Európy: assembly.coe.int/ASP/NewsManager/EMB_NewsManagerView.asp

V poslednom týždni januára budúceho roku Parlamentné zhromaždenie Rady Európy bude hlasovať o správe Komisie pre právne záležitosti. Možno by ste chceli v tejto veci kontaktovať váš národný parament. Zoznam všetkých členov je tu: assembly.coe.int/ASP/AssemblyList/AL_DelegationsList_E.asp

S vďakou za váš čas, spoluprácu a vašu dennú modlitbu Otče náš za kresťanskú Európu!

Váš tím Európy pre Krista

 

Prečo sa len pozeráte? Prečo sa nezapojíte? Prečo nehlásate pravdu?

 

Autor, africký kresťan, s hrôzou pozoruje proti-kresťanské nálady v Európe a je udivený, s akou pasivitou k nim pristupujú európski kresťania.

 

 

- * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * - * -

 

 

V západnej Európe sa už dlhšiu dobu znáša vlna kritiky na kresťanstvo - proti-kresťanské hnutie. Byť veriacim sa pokladá za úbohé.

 

Jemne povedané: väčšina kresťanov len bezmocne a pasívne čaká na úplnú skazu už aj tak ťažko skúšaného kresťanstva. Nebojím sa o Cirkev, že by neprežila ťažké situácie (Mt 16,18) alebo že by ju Kristus opustil (Mt 28,20). Mám však obavy z veľkej bezstarostnosti a apatie, ktoré prejavujú európski kresťania v tejto zložitej situácii.

 

Kresťania pristupujú k narastajúcej vlne proti - kresťanstva s úplnou pasivitou. Ľudia sú vďaka médiám, novinám, časopisom, televízii a rádiám každodenne konfrontovaní s rôznymi ideológiami, voči ktorým obstojí iba hlboká viera a jasný úsudok. Otázka znie: Ako na to kresťania reagujú? Čo proti tomu doteraz podnikli?

 

Čítam dennú tlač a som zmätený z horlivosti a nepriateľstva, s akými novinári a vydavatelia robia nepodložené úsudky, uchyľujú sa k nelogickým záverom a kritizujú Cirkev a jej vedenie. Pasivita, s akou kresťania reagujú na tieto útoky, je alarmujúca.

 

Prečo sa len prizeráte, ako ničia to najcennejšie, namiesto toho, aby ste diskutovali, bránili sa a hlásali pravdu? Prečo nevyužiť svoj prirodzený potenciál, schopnosť reagovať na negatívne trendy, obzvlášť keď sa z nich stávajú nebezpečné ideológie?

 

Teraz je čas prebudiť sa. Každý by mal rozprávať tak, ako vie a tam, kde sa nachádza. Píšme! Hovorme nahlas! Musíme sa pripraviť, pretože Kristus nás už varoval: „... lebo synovia tohto sveta sú voči sebe navzájom predvídavejší, ako synovia svetla“(Lk 16,8)

 

Tento vývoj sa nám nepodarí zastaviť čakaním na Boží zázrak. Prečo by On mal urobiť zázrak? Veď nám už predsa dal schopnosti, našu vieru a náš rozum, aby sme mohli konať. Modlitba je nepochybne prvý krok, ktorý musíme urobiť, ale iba ona nestačí. Musíme konať. Dlhujeme to svojim potomkom. Ľudia opúšťajú Cirkev, pretože dostávajú nesprávne odpovede na svoje otázky. A dostávajú ich od nesprávnych ľudí.

 

Priemerný Európan, ktorý číta dennú tlač, má skôr tendenciu stratiť svoju vieru, než aby zostal veriacim. Je čas nechať Krista, aby nás viedol. Nech všetci okolo nás vedia, že kresťania sú tu. Kde ste? Čo vidíte? Čo počujete? Čo viete? Hovorte nahlas! Naše mlčanie je naša bolesť.

 

 

 

Kizito Chinedu Nweke

 

 

Nweke Kizito Chinedu is a seminarian originally from Nigeria and currently studying at the Pontifical University Heiligenkreuz near Vienna.

 

 

Drahí priatelia,

internetová expertka Adriane F. Clement nám tento mesiac ukáže novú oblasť, kde je potrebná naša pomoc.

Wikipedia sa stala dôležitým zdrojom informácií. Žiaľ, v posledných mesiacoch niekoľko ideologicky motivovaných používateľov začalo šíriť protikresťanské tendencie. Niektoré články s kresťanskou tematikou boli doplnené o neúplné alebo tendenčné informácie, ktoré vrhajú negatívne svetlo na kresťanov a kresťanstvo. Pribúdajú tiež prípady očierňovania ľudí, ktorí bojujú za kresťanské princípy.

S prispením viacerých kresťanov by sa tieto tendencie mohli obrátiť a začať slúžiť pravde. Mnohým ľuďom by to prinieslo objektívne informácie o citlivých témach. Adriane Clement vám vo svojom článku ukáže, ako môžete pomôcť aj vy.

„Kresťania musia byť zastúpení vo všetkých spoločenských oblastiach a vo verejnom živote,“ píše.

„Internet vytvoril nové oblasti. Dnešok vyžaduje, aby sme sa naučili angažovať sa pre dobro všetkých.“

Adriane F. Clement